Európska únia žaluje Slovensko kvôli pretrvávajúcej diskriminácií rómskych detí vo vzdelávaní
V Európskej únii (EÚ) existujú pravidlá, ktoré musia všetky krajiny dodržiavať, aby všetko fungovalo správne. Niekedy krajina nedodržiava tieto pravidlá, čo môže spôsobiť problémy ľuďom v iných krajinách alebo EÚ ako celku. Jedným z takých problémov predstavuje segregácia, respektíve oddeľovanie detí v školách, ktorá bola napríklad v Spojených štátoch zakázaná počnúc rozsudkom Brown v. Board of Education. Podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní EÚ v prípade, ak členský štát porušuje právo EÚ alebo povinnosti ku ktorým sa zaviazal, Európska komisia môže zaslať odôvodnené stanovisko členskému štátu. Následne po uplynutí určitej lehoty a v prípade nesplnenia podmienok štátom podáva komisia podanie na Súdny dvor Európske únie. Ide o konanie pre nesplnenie zmluvných povinností (tzv. "infringement proceedings"). A práve takéto konanie začala Komisia v roku 2015 voči Slovensku, ktorý sa týka problematiky rómskej segregácie vo vzdelávaní.
Nariadenie č. 2000/43/EC o rasovej rovnosti explicitne zakazuje segregáciu na základe rasy. Slovenská republika má dlhodobý problém s triedením rómskych detí do špeciálnych škôl, kde posledné ukazovatele hovoria o podiele rómskych detí v 60 % zo všetkých na špeciálnych školách. Okrem toho Komisia hovorí aj o štandardných školách, kde Rómov dávajú do osobitných tried. Komisia odoslala odôvodnené stanovisko v roku 2019 a uznáva, že Slovensko prijalo balík legislatívnych zmien a stratégií na zlepšenie vzdelávania a inklúzie na školách, avšak Komisia po podrobnom prešetrení všetkých týchto reforiem je názoru, že tieto opatrenia boli nedostatočné.
65 % rómskych detí vo veku 6-15 rokov navštevuje školy, kde Rómovia tvoria väčšinu žiakov, čo je nárast o 5 % oproti situácií z roka 2016. Európska komisia vydala stratégiu na inklúziu a participáciu Rómov na roky 2020-2030, ktorá tvorí prvý z dokumentov pripravovaných v rámci Akčného plánu boja s rasizmom. Podľa tejto stratégie je potrebné potláčať diskrimináciu a "anticiganizmus" a zlepšiť inklúziu Rómov vo vzdelávaní. Cieľom stratégie je aj znížiť počet segregovaných (oddeľovaných) detí o polovicu.
Prednedávnom Európsky súd pre ľudské práva vydal rozhodnutie Szolcsán proti Maďarsku, kde súd prejednával prípad školy nachádzajúcej sa v oblasti, kde žila majorita, avšak škola bola výhradné určená pre rómske deti. Súd rozhodol, že vzdelávanie rómskych detí v segregovaných triedach alebo školách bez prijatia primeraných opatrení na nápravu nerovností sú nezlučiteľné s povinnosťou štátu nediskriminovať na základe rasy alebo etnického pôvodu. Súd dospel k záveru, že sťažovateľ bol vzdelávaný v segregovaných podmienkach a že štát mal povinnosť podniknúť kroky na nápravu tejto nerovnosti a vyhnúť sa jej pretrvávaniu a diskriminácii. Najvyšší súd SR pred časom vydal rozhodnutie vo veci segregácie rómskych detí v Starej Ľubovni, kde pripomenul, že štát má pozitívny záväzok urobiť všetko pre desegregáciu a inklúziu a zabrániť akejkoľvek segregácií. Ministerstvo školstva SR v roku 2022 vydalo metodický plán Spolu v jednej lavici, ktorý má slúžiť na desegregáciu. Tým pádom, že prípad segregácie ide priamo na Súdny dvor, Slovensku sa pripomenul záväzok vykonať všetky potrebné opatrenia, aby tento prvok nesúladný s moderným demokratickým štátom chrániacim základné práva a slobody konečne zmizol. Či sa tak stane, ukážu nasledujúce roky.
